Volám sa Michal a mám 28 rokov.

Začal som uvažovať o tom, že napíšem svoj príbeh asi pred pár týždňami, ale tak nejako som to odkladal a poznáte to, ako to je, keď sa niečo odkladá. Musí niekto prísť a trochu Vás „popohnať“. Tentoraz to bola moja poradkyňa v oblasti alternatívnej medicíny. Ešte než začnem, tak by som chcel len na úvod spomenúť, že nie som žiadny díler alebo ten, kto píše na zákazku, ako už to tak býva. Nemám ani žiadny finančný prospech z toho, čo budem písať. Iba chcem, aby sa môj príbeh dozvedelo čo najviac ľudí trpiacich cukrovkou a to predovšetkým cukrovkou 1. typu (diabetes 1. typu).

Bol prelom novembra a decembra roku 2010, keď som si začal všímať, že niečo je inak ako obvykle. Začínal som pozorovať, že musím častejšie chodiť močiť, mám dosť smäd a cítim sa unavený. Potom ešte taký divný nakyslý pocit v ústach. Ale nevenoval som tomu nejako veľa pozornosti. Tak trošku som všeobecné znalosti ohľadom cukrovky mal a vedel som, že ten, kto má túto chorobu, chodí často na záchod a má smäd. Na druhú stranu som si hovoril, že žiadnu nadváhu nemám a skoro každý deň športujem! Takto som sa vnútorne utišoval a snažil sa myšlienky na túto chorobu zapudiť. Bohužiaľ niekedy okolo sviatkov sa môj stav začal zhoršovať a keď musíte ísť treba 7x za noc na záchod, tak je to dosť nepríjemné a už tak unavené telo sa moc nevyspí. Stále som si myslel, že tento stav silou vôle prekonám a snažil som sa ešte intenzívnejšie športovať. Bohužiaľ môj stav sa nezlepšoval, ba práve naopak. Navyše som schudol asi 10 kg počas pár týždňov. Začiatkom januára mi už bolo jasné, že musím ísť k lekárovi a nechať si potvrdiť moje zlé tušenie.

Zašiel som si k obvodnému lekárovi, ktorému som popísal svoje ťažkosti a podozrenie na diabetes. Za pár sekúnd ma lekár pichol do prsta a na glukometri sa ukázalo 16,2. Začínajúca lekárka sa viditeľne zhrozila a už mi objednávala sanitku. Nebudem vypisovať detaily, ale v nemocnici si ma vzal na starosť jeden pán diabetológ a snažil mi byť niečím ako psychickou oporou. Ale tiež ma uistil, že je nutné aplikovať inzulín perom, prípadne pumpou doživotne. Tenkrát som si asi nejako moc neuvedomoval, aké následky môže toto ochorenie mať, a bral som to celkom športovo.

V nemocnici som bol v skratke oboznámený so zásadami diabetickej diéty a bola mi nasadená liečba perom a v nich analógový inzulín novorapid ako bolusová dávka pred jedlami a levemír ako dlhodobý. Výsledky testov ukázali, že našťastie obličky a ďalšie orgány sú v poriadku a nedochádza k vylučovaniu bielkovín pri močení. Po mesiaci sa dávky ustálili novorapidu (bolus) na 7 jednotiek pred hlavnými jedlami a 23 jednotiek levemíru (bazál). Vystriedal som niekoľko diabetologických poradní a nakoniec som zostal tam, kde som nemal problém s predpísaním prúžkov, na ktoré som ako diabetik 1. typu mal nárok. Ako som zistil, nie je to všade samozrejmosťou a pán diabetológ dokáže byť veľmi nepríjemný, keď zistí, že ste použili viac ako 3 prúžky za týždeň! Mimochodom štandardne je treba sa merať 4x denne a jednoznačne vždy pred spaním. Ono také zaspaté nočné hypoglykémie nie sú žiadna sranda. Toto ale pána doktora až tak netrápilo. Pre zaujímavosť diabetik 1. typu má nárok na 1000 prúžkov ročne hradených zdravotnou poisťovňou.

Nakoniec som skončil v Hradci Králové, kde som nemal žiadny problém s prúžkami a dokonca aj pocit, že niektorým lekárom na mňa a mojom zdravotnom stave záleží. Začiatkom roku 2012 som prešiel z pier na pumpu, čo bolo určite pre mňa prínosom. Predovšetkým som ocenil o niečo väčšiu slobodu. Musím spomenúť aj to, že som sa snažil poctivo dodržiavať diétu a ako bolo v mojich silách, tak som jedol potraviny s nižším alebo nízkym glykemickým indexom. Je tiež pravda, že kompenzácia diabetu bola vždy výborná a glykovaný hemoglobín som mal vždy pod 4,5 %.

Bol február roku 2012 a kolegyňa z práce mi odporučila vyskúšať služby jednej poradkyne v oblasti alternatívnej medicíny. Hovorila, že vie skoro nemožné veci a keď sa objednám, tak mi možno pomôže. V duchu som si hovoril: „To je zase nejaká šarlatánka, čo chce zo mňa vytiahnuť peniaze, ale nemám čo stratiť“. Telefón zobrala dcéra, ktorá jej vypomáha. Pýtal som sa jej, či sa má zmysel objednávať, keď mám cukrovku 1. typu, čo je, ako je známe, nevyliečiteľné chronické ochorenie. Uistila ma, že to zmysel určite má a dielčie výsledky už má aj u päťročného chlapca s rovnakou chorobou. To vzbudilo moju zvedavosť a objednal som sa. Mal som prejdený skoro celý internet, kde som hľadal nejaké klasické aj alternatívne možnosti, ako sa tejto choroby zbaviť. Bohužiaľ som sa k ničomu významnejšiemu nedopátral. A teraz mi bude niekto hovoriť, že sa dá niečo robiť? To si teda zodpovedá dávať také plané nádeje.

Na prvom sedení mi pani poradkyňa povedala, že v tejto chvíli pre mňa veľa nemôže urobiť, ale že by toto ochorenie mohol spôsobovať parazit, ale nech prídem koncom marca, keď bude mať prístroj (ako som neskôr zistil, jednalo sa o F-SCAN TOUCH), ktorý ma prejde od hlavy k päte a budeme múdrejší. K druhej návšteve som sa donútil až v polovici júna, keď som sa dočítal v nejakej diskusii paradoxne o vtáčej chrípke aj o cukrovke a Hulde Clark, ktorá objavila u 100 % ľudí zasiahnutých cukrovkou (bolo jedno akého typu) parazita s názvom motolica slinivková (eurytherma pancreaticum). Ale poznáte to, papier znesie všetko a nemôžem predsa veriť všetkému. Ďalej som sa niekde na internete dočítal postreh pani Ing. Bláhovej o tom, že zo svojej praxe v oblasti alternatívnej medicíny zisťuje, že niektoré autoimunitné ochorenia spôsobujú parazity a ak dôjde k ich odstráneniu, tak sa zastaví aj autoimunitný proces. Vzhľadom k tomu, že cukrovka 1. typu je autoimunitné ochorenie, keď imunitný systém omylom napáda beta bunky podžalúdkovej žľazy, bol som nedočkavý zistiť, či naozaj tohto parazita mám. Ak by sa našiel, potom by sa to zhodovalo s poznatkami Clarkovej, a keď by sa zlikvidoval, mohla by sa zastaviť aj autoimunitná reakcia. Došlo mi, že to by mohla byť tá správna cesta, takže som zdvihol telefón a objednal sa.

Návšteva u príjemnej pani poradkyne dopadla tak, že okrem iných motolíc bola naozaj objavená aj eurytherma pancreaticum, ktorá sa hojne vyskytuje u prežúvavcov a iného dobytka. Najskôr som ju do seba dostal z nejakého nedodělaného mäsa alebo mliečneho výrobku, ktorý nebol riadne pasterizovaný. Ďalej sa našli aj také „radosti“ ako borelie, chlamýdie, kandidy, parazit vrteš veľký atď. Pretože problémov a nezvaných návštevníkov bolo naozaj nemálo, rozhodol som sa pre zakúpenie frekvenčného generátora SUPER RAVO ZAPPER. Tento generátor som koncom júna vzal aj na dovolenku do Grécka, kde som mal dosť času poctivo „zappovať“. Po dovolenke som si objednal knihy od Clarkovej, aby som sa dozvedel viac.

8. augusta som dorazil na premeranie a kupodivu po motoliciach ani pamiatky. To isté chlamýdie a borelie. Vrteš veľký zostal, ale to bolo po práve, pretože som ho nezappoval. Už pár dní som pozoroval pomerne nízke glykémie a keď som si dal ešte ten deň počas športu hroznový cukor, na doplnenie sacharidov, tak som si všimol toho, že sa nedostavila taká kyslá pachuť v ústach, ktorá sa objavuje, ak si diabetik dá niečo s vyšším glykemickým indexom a nepošle si inzulín. Pred spaním som mal glykémiu 5,3 a tak som sa rozhodol pre experiment. Odpojil som pumpu a meriem sa každé 2 hodiny, aby som v prípade potreby zapojil pumpu. Glykémie sa držali v slušných číslach a až ráno som nameral 7,7. Rozhodol som sa, že pumpu ešte nezapojím a budem sa snažiť jesť, ak je to možné, jedlo s čo najnižším glykemickým indexom a to hlavne strukoviny a celozrnný chlieb. Bolo mi jasné, že nemôžem chcieť zázraky od podžalúdkovej žľazy, ktorá bola systematicky likvidovaná imunitným systémom skoro 2 roky a to nehovoriac o tom, aký dopad má na metabolické procesy v tele aplikovanie inzulínu. Nakoniec som pumpu už nezapojil. Zistil som, že ak naozaj zjem okolo 60 alebo 70 gramov sacharidov k hlavnému jedlu, tak mám hladinu glykémie veľmi slušnú. A to medzi 7 a 8,5, jednoducho ako kedy. Ak zjem jedlo s vyšším glykemickým indexom, tak tiež budem mať glykémiu najskôr okolo 9 alebo 10 po jedle. Niekoľko dní po odpojení pumpy som sa nechal trochu uniesť a dal som si 4 palacinky s lekvárom. Glykémiu som mal 12,5. Bolo teda jasné, že na také "bomby" ešte telo nie je pripravené, každopádne veľmi užitočné bolo zistenie, že telo nedovolí, aby došlo k chorobnému javu, ktorý je u diabetikov známy ako ketoacidóza. Ďalšie užitočné zistenie je to, že glykémia klesá s fyzickou aktivitou alebo zappovaním frekvencie 5 kHz. Čo sa týka glykémií na lačno, tak priemerná hodnota je zhruba 7. Lepších ranných glykémií je možné docieliť tak, že človek už neje po 19. hod. sacharidy, takže večeru v mojom prípade je potrebné zjesť skôr. Ak je neskôr hlad, tak odporúčam zeleninu, alebo zeleninový šalát alebo čokoľvek, kde už nie sú sacharidy alebo naozaj minimálne množstvo. Môžem len popísať, aké sú moje skúsenosti a reakcie môjho tela v týchto dňoch. U iných prípadov to môže byť inak, ale verím, že pre diabetika 1. typu tieto informácie môžu byť užitočné.

Zdá sa, že príčina tejto choroby, ako aj väčšiny ďalších, je pomerne jednoduchá. Bohužiaľ nie je lukratívne, aby sa hľadali jednoduché a lacné riešenia. Je oveľa väčší biznis vyrábať a predávať inzulín, predávať prúžky, pumpy, perá, glukomery a liečiť choroby, ktoré sa skôr alebo neskôr objavia. Nie je žiadnym tajomstvom, že farmaceutické spoločnosti a zdravotníctvo sú veľmi úzko prepojené a preto toto nové náboženstvo bude úspešne kupčiť so životmi ľudí ďalej. Chcel by som povzbudiť každého, kto má akýkoľvek zdravotný problém, aby nedôveroval lekárom bezmedzne, ale aby premýšľal a overoval a prípadne hľadal iné cesty. Zodpovednosť za naše zdravie nenesú lekári, ale len my sami. Som si istý, že táto moja skúsenosť nebude môcť zaujímať zdravotníctvo, pretože z hľadiska biznisu nie je určite prínosom. Skôr naopak. Rozhodne však budem šťastný, ak moja skúsenosť pomôže chorým s cukrovkou.